1. História
Počiatky predaja ako činnosti možno zaznamenávať na rozhraní rodovej a otrokárskej spoločnosti. Postupne začína oddelovanie remesiel od poľnohospodárstva a miest od dedín. Končí sa obdobie jednoduchej výmeny sprostredkovávanej kmeňovými náčelníkmi medzi jednotlivými kmeňmi a rodmi. Z jednoduchej tovarovej výmeny, kde majiteľ výrobku ako jeho výrobca sa snaží vymeniť svoj výrobok za iný, sa začína peňažná zmena.
Obchod ako špecifické odvetvie ľudskej činnosti vrcholí treťou spoločenskou deľbou práce, vyčleňuje sa kupec ako osoba, ktorá sa výlučne zaoberá výmenou tovaru.
Narastá rozdiel medzi samotným aktom kupovania a predávania, ako aj špecializáciou výroby a to si už vyžaduje samostatnú osobu, ktorá zabezpečuje obchodno – predajné aktivity medzi dvomi stranami. Obchodný zákonník so základnými princípmi obchodu sú staré 4000 rokov.Za významný pokrok v obchode sa považuje Babilonská ríša, kde sa už pozná platenie na splátky, úroky, písomné potvrdenia prijatí peňazí a aj zastupovanie.
S nástupom feudalizmu ( 5. – 8. stor. ) sa obchodné aktivity začínajú zastavovať, feudálne panstvo vo svojom uzavretí má snahu produkovať všetky potrebné produkty pre panovníkov ako aj poddaných. Služby obchodu ako aj kupcov sú sporadické, určité formy obchodu a predaja boli iba výročné trhy alebo vandrovné obchody. V tomto období sa orientácia obchodu zameriavala na luxusný tovar pre najbohatšie vrstvy obyvateľstva. Protivníkom proti obchodu je v tom čase aj feudálna cirkev a z toho obdobia pochádza aj dnes používaný výraz “nekresťanské peniaze”, ktorého podstatou boli úroky za požičané peniaze a ktoré sa považovali za hriech, zabraňovali tomu aj rôzne nariadenia.
Križiacke výpravy ( 10 stor. ) pomáhajú oživovať medzinárodný obchod križiacke výpravy, kedy sa nový tovar z orientu prináša do Európy. Vďaka tomu vzniká obchodný tranzit, po ktorom prúdia bohatí kupci, ktorí nakupujú tovar v jednej krajine a v druhej ho postupne rozpredajú.
Obchodníka začína zastupovať spoločník, alebo tiež OBCHODNÍ ZÁSTUPCOVIA, ktorí trvale žijú v cudzine a z poverenia svojho zamestnávateľa uskutočňujú obchodné operácie. Začínajú sa objavovať tzv. kontory – čo sú obchodné miesta, rovnako aj prvé obchodné spoločnosti, ktoré rozkladajú riziko na viac osôb. Začína vzájomná spolupráca – podieľníctvo, pri ktorom jeden vezme do svojho sortimentu tovar niekoho iného.
V 14. – 15. storočí rastie rozvoj obchodu, prichádzajú zámorské objavy a končí sa aj štátny monopol, čo bolo výhradfné právo panovníka obchodovať s cudzinou.
V 17. – 18. storočí začína obchod vplýať na priemysel.
V 19. storočí sa objavujú ekonómovia, obchodná živnostenská komora, rušia sa cechy, vznikajú kartely, čo sú obchodné dohody.
Po roku 1921 vznikajú prvé družstvá ako konkurencia veľkým firmám, špecializuje sa predaj a výrazne začína rásť spotreba obyvateľstva. Vznikajú prvé veľké obchodné domy a začína sa zosilňovať konkurencieschopnosť.
Všetko podstatné vo vývoji obchodu a nákupných podmienok sa deje v západnej Európe. Začínajú vznikať úplne nové skupiny tovarov ako napr. elektro, nábytok, foto, športové potreby. Rozširujú sa počty druhov tovarov, ako sú farby, laky kozmetika.
S rozširovaním tovarov a komodít sa rozširujú úvery za výhodné úroky a rieši sa bytová otázka. Obrovský prevrat s pôsobe nakupovania prináša vybavenie domácností chladiacou a mraziacou technikou.
Ďalším mýľnikom vývoja obchodu je rozmach automobilizmu – mení sa s ním zásadne objem nákupu ako aj jeho realizácia.
Miloš Tuharský
